BLOG

dobry den,chystam sa na koh samui 18.9. a strasne sa uz tesim.rada by som sa len opytala na pocasie,ci tam zrovna vtedy nie su dazde...par ludi ma odhovaralo,ze tam nemam ist v septembri lebo tam zacina prsat,ale radsej sa pytam Vas:) dakujem za odpoved

chcem sa opitat vas ci sa da poradit pri kupe maleho domceka ...na trvalo alebo raz tuna v nitre 6 mes.raz tam...6 mes....ako to vlastne chodi tam skupov domov ...dakujem

Ahoj vsichni, zdravi Vas sedrena Lenka, ktera na Vas mooooc vzpomina, jelikoz u Vas nasla utosiste a nove pratele, tedy alespon doufam a zaroven doufam, ze se nam podari usporit nejaky ten peniz a tento rok u Vas oslavime bud Vanoce nebo Novy rok, chtely bychom prijet s dcerou. Hrozne rada bych potkala Hedu s Pepou, kteri pro mne moc udelali. Take posilam moc pozdravu Vasi thajske ( hlavne te starsi ) maserce, byla a je stale moje slunicko. Jestli to stihnete, tak poprejte Ive a Pistovi stastny let a samo, ze se Ive ozvu na netu. Takze, Pressburgska osadko, mejte se super a jeste jednou diky, ze jste se ujali opustene Cecharky. P.S. Rano jedu do Liberce na onkologii na kontrolu, toz jsem zvedava, co mi reknou, chci jim tam ukazat mou nohu.....Sice to stale nejak hnisa a tez to boli, ale uz to neni takova hruza, jaka to byla na Vanoce. Myslim na Vas, mejte se nadherne, Lenka, jestli Vam to vyjde, tak se ozvete.

Caute Vlado, Lemon. Kade chodime tam pocujeme, ze ludia sa odtialto zo slovenska chystaju do Thajska. A k tomu potmehudsky pridaju: mame tam kamarata co ma kaviaren..... ;-) neviete kto by to mohol byt?. mimochodom, prave je u vas nasa suseda z Ruzinova :-))) tak si uzivajte P + E

Pozdravujeme celú „posádku“ Pressburg`s cafe, aj vďaka ktorej bol náš pobyt na tomto magickom ostrove ešte výnimočnejší a dodal do thajského štipľavého jedla ďalšiu potrebnú ingredienciu. Očarujúce thajské večeri boli tým ešte zaujímavejšie. Dúfam, že Lemon sa už zbavil svojho vešiaka, ktorý vyfasoval v nemocnici a nebude „sviňa“ s chrípkou. So širokým úškrnom mi nedá nespomenúť ako Vlado povedal: „napíšte tam, že Lemon je ko.ot“. Dúfam, že sa nebude nikto pohoršovať - jednoducho správni típkovia, ktorých treba zažiť. V mojich spomienkach má svoje „miestečko“ aj Janka a nezabudnuteľné „filozofické rozpravy“ s ňou:) i jej miestni kamaráti a kamarátky (hlavne Kimberley), ktorých rozdielno-rovnaké povahové črty zapadajú do seba a vytvárajú neopakovateľnú farebnú mozaiku na životom pulzujúcej ulici Lamaiu. Ďalšia kapitola – masáže v kaviarni. Bolo o nich popísané mnoho, no nedajú sa nespomenúť, jednoducho treba zažiť a bol by hriech neochutnať:).... Na záver ešte raz ďakujeme za všetko, za tú náhodu, že sme na Vás naďabili pri ceste na motorke. Aj Vašou zásluhou bol náš pobyt SUPER! Salanang, čiže môj bože, Koh Samui :)!!! Malý Peter & Veľký Peter

No mas obrovsky talent na pisanie. Nasa poklona. Dufam ze to nie je tvoj posledny prispevok. Rad si precitam viac. Vlado

Ku..va ale to boli!!!! Asi tak by mohol znieť voľný preklad bolestného thajského pokriku, ktorý sa z vás vyrúti v momente keď sa thajská masérka odviaže a „jemne“ pritlačí. Píšem o thajskej masáži v kaviarni v Pressburg Cofee, čarovnom ostrove Slovákov uprostred thajskej divočiny zvanej Koh Samui. Thajska masáž bolí. Vlastne nie ona BOLÍ!!!. Keď ti jemné thajské masérky vykrútia rameno za hlavu, skočia pätou na chrbát alebo ti vytiahnu nohu z kĺbu, vtedy kričíš: „ARROY MAK MAK!“ Masérka sa vtedy na teba súcitne pozrie a opýta sa: „Ty si z Európy však?“ Počas nášho pobytu sme si pravidelne dopriali thajskú masáž, tradičnú, olejovú, aloe vera, foot masáž a podobne. Zo začiatku sme si mysleli ako silno nám dávajú plážové masérky zabrať, no až neskôr sme zistili, že to bolo iba „hladkanie turistov“ Skutočná masáž začala až neskôr. V kaviarni, v našom „domácom“ masážnom salóne sme sa od masérok dozvedeli, že existujú tri druhy tradičnej masáže. Rovnako ako existujú tri druhy štipľavej tradičnej polievky Tom Yam – pre turistov, pre odvážnych turistov a pre Thajcov. Kým ti nepraští v kostiach nie je to masáž, kým ti z očí nestriekajú slzy nie je to polievka. Dali sme si teda thajskú masáž, tú tradičnú. Vypýtali sme si médium – pre odvážnych turistov. ... Keď hostie cez sklenené okno videli čo sa s nami robí s údivom v očiach na nás civeli. Raz nám dala ruku za hlavu, inokedy kľačala na slabinách, alebo si z úsmevom na perách užívala našu bolesť sprevádzanú známymi výkrikmi keď tlačila lakťom pod lopatkou. Nech už to vyzeralo akokoľvek dnes viem otočiť hlavou o 180 stupňov, ruky si spojím z chrbtom a dokonca si zaviažem šnúrku na topánke bez toho aby som si kľakol. Úplnou lahôdkou však je keď ti objaví miesto na nohe, kde ťa zabolí... Takú radosť v očiach má azda len thajský boxer, ktorý práve vyhral domáce majstrovstvá pred tisícovým publikom. Neprejde ten bod alibistickým konštatovaním typu: „Niečo máte so žalúdkom.“ Práve naopak! Zakúsne sa do boľavého miesta a masíruje pokiaľ bolesť úplne neodíde – ARROY MAK MAK!!!! Skučíš od bolesti, cítiš, že sa ti v žalôdku krúti, v duchu si pripomenieš tie najhoršie nadávky ale vydržíš to....Cítiš, že ti to pomáha... Po hodine sa už len blažene usmievaš, zatváraš oči a zaspávaš. Takže vedz, že keď nezažiješ Arroy MAK MAK, nebol si na masáži. A nezabudni, tie na pláži to dokážu tiež, len si to musíš vypýtať. Peto

Thajsko, ľudia ktorí zaujmú Thajsko, Bangkok, ostrov Koh Samui, more, palmy, jedlo, reštaurácie... chronicky krásne miesta. Stále sa je na čo dívať. Ja som sa ale rozhodol, že napíšem niečo o ľuďoch, ktorí sa na tieto miesta chodia dívať a niečím zaujali. Už počas letu do Thajska, keď sme smerovali do prvej prestupnej destinácie do Kataru zaujali bahrajnský parašutisti. Šestica krásne vyšportovaných postáv v športových uniformách s nápisom „Bahrajn parasute team“ sedeli skromne na sedadlách v lietadle. Dobre sa na nich pozeralo. Sem-tam prehodili slovko dve. Všetko sa ale zmenilo keď sme leteli ponad Bahrajn asi vo výške 10 000 metrov a chlapci sa rozhodli, že vystúpia, veď sú doma... Zrazu sa všetci postavili a začali sa chystať.... Srandisti. Nakoniec im ktosi vysvetlil, že teraz sedia v dopravnom lietadle, že to nie je až tak dobrý nápad. Nepálsky predavač obrazov v Chawengu. Milý chlapec, nižšieho vzrastu, predával maľované obrazy. Minulý rok dostal od dalajlámu 4 „požehnania“ na čelo, čo je skutočne veľká pocta. Z chlapca sršala čistota a pokora. Úžasný človiečik. Kúpili sme od neho asi desať kuskov. Zlý Izraelský chlapec Izaak. Nechal sa namaľovať aj so svojou priateľkou a potom obraz nekúpil. Predavač obraz vystavil na ulicu. Keď sme boli v obchode zrazu dobehla mladá dievčina a pýtala sa predavača, či vie kto to je. Predavač odpovedal: „Áno viem kto to je. Je to Izaak. Dal som ho sem aby ho každý videl.“ „Je to môj bývalý frajer!“ zareagovala dievčina nahnevane a energicky sa zvrtla na päte. Charizmatický Holanďan, ktorý nás pobavil veselým pokrikom v obchode so soškami Budhu. „Hej Ľudia! Toto nie je múzeum, toto je obchod! Nakupujte, ja rád predávam.“ A pridal milý úsmev od ucha po ucho. Dozvedeli sme sa, že pred 11 rokmi tu bol s priateľmi na dovolenke. Zapáčilo sa mu na ostrove. Vytiahol všetky peniaze z kreditky, odišiel na sever, nakúpil lacno sošky a odvtedy ich tu na ostrove predáva. Zaujal i ukecaný Angličan na výlete rýchlo loďou. Zabával dievčatá typickým anglickým suchým humorom. Sadol som si tak aby som ho počul. Mám rád tento typ humoru. Nakoniec si zgustol aj na mne. Keď ma kapitán lode požiadal aby som si presadol, že potrebujeme rovnováhu, nahol sa ku mne a pošepol mi: „Kapitán bol veľmi slušný, však?“ Na tej istej lodi sa viezol aj ruský dovolenkový párik. On asi 60 ona asi 27. On zaľúbený, ona tip-top vyobliekaná. Nevedeli sme kde sa máme skôr pozrieť. Značky: Rado, Prada, Luis Vuiton, Rayban – proste kompletne doGabaná. Nafúkaný, hlučný Američan v stredných rokoch s piatimi deťmi upútal svojou aroganciou keď zo sedadla v reštaurácii vyhnal Thajca iba za to, že tam sedel sám. Chvíľu som ho počúval. Ale mlel dokola iba o sebe a neustále objednával hamburgery a hranolky – čistý americký sitkom. Samozrejme coca cola light na záver. A v tejto spleti ako slnko vyčnieval dovolenkár Vlado. Územčistý, priamy chlap. Dobrák s dušou dravca. Varil nám kávu a pripravoval skvelé raňajky. Je na ostrove už 6 rokov. A drží našu vlajku nad hlavou. Masérka Páá, ktorá nás naučila bodovú masáž ale aj kľudný tichý vagabund, Thajec potetovaný od hlavy až po päty a s prepichnutou perou. Totálny sympoš, dal som sa mu potetovať aj ja. A tiež Lejdy boy, ktorý sa každý večer promenádoval popred kaviarňou. Bol/a naozaj krásny/a. Niesol sa ako páv. Nedal sa z neho strhnúť zrak. Trochu smutno mi bolo, keď som počul príbeh o nasej dvornej dodávateľke jazmínových kvetov a ruží. Iba 14 ročná krásna Vietnamka Lei, prišla z Hanoja aby mohla živiť svoju rodinu doma. Smutno bolo mne, ona sa usmievala. Zabávala nás prvkami jogy, a smiala sa na nás keď sme po ne neobratne skúšali opakovať jej triky. Zaujímavý bol aj Slovák Richie. Sprevádzal do nemocnice Ivana, ktorý spadol na motorke a taxík ho viezol do nemocnice. Cestou z nemocnice spadol na motorke aj Richie a ten istý taxík viezol do nemocnice aj jeho. Predĺžili si pobyt a až do konca sa na tom zabávali. Richie ma kapelu Silent Duo, hráva v Bastione a v Aligatore, tak sa naňho pôjdeme pozrieť. Cestou na letisku sme pozorovali opáleného staršieho pána. Cestoval sám. Dali sme sa s ním do reči. Chlapík z Juhoafrickej republiky má na ostrove syna. Žije tu už 25 rokov a on za ním každý rok chodieva. Upútal, pretože mal v oku neuveriteľnú živú, lišiacku iskru. Usmieval sa aj keď nám vysvetľoval, že keď sa chce dostať domov musí letieť najprv 7 tisíc km na sever aby mohol potom isť 12 000 km na juh . Je to niečo ako keď idete z Bratislavy do Trnavy ale cez Košice. V Katare sme sa s ním rozlúčili. Pozrel som sa na hodinky, bolo už po polnoci. Dátum sa zastavil na 11.septembri 2009. Celkom dobrý termín pre let ponad Kuvajt, Irak, Irán, Turecko...